Poznámky krátke

Feministické odvrávanie

Príhovor Jany Cvikovej na podujatí Stredoeurópskeho fóra k výročiu „nežnej“

Feministické odvrávanie vie, že rešpekt k životu znamená aj rešpekt k prírode, zdraviu, k ľudským právam, v neposlednom rade k reprodukčným právam a zdraviu. Uvedomuje si nevyhnutnosť sociálnej solidarity, ako aj hodnotu starostlivosti. A stále znova spochybňuje zdanlivú kontrolu a istotu, čoho význam ukázala aj pandémia... Príhovor Jany Cvikovej na podujatí Stredoeurópskeho fóra k výročiu „nežnej“ prečítal Ján Gordulič.

Automaticky zostávam doma s deťmi ja, a nie manžel

Vaša reakcia na výzvu Čo všetko máš na starosti v čase korony?

V prvej vlne som do toho šla s odhodlaním, energiou, že to dáme. Nejak automaticky po zavretí škôl a života ostávam doma s dvoma deťmi ja a nie môj manžel. Automaticky preto, lebo on zarába viac, má „dôležitejšiu“ robotu (ja sa na prácu asi len hrám), nemôže si dovoliť vypadnúť. Kancel rozpustili, preto môže každé ráno spokojne odísť do roboty – do prázdnych priestorov, ticha, pracovného prostredia a poobede sa vrátiť domov ako hocijaký iný bežný deň." Vyberáme z vašich príbehov, o tom, čo všetko máte na starosti počas pandémie. Zdieľajte s nami aj vy svoju skúsenosť.

Feministické odvrávanie

Jana Cviková pre Stredoeurópske fórum 2021

„Feministické odvrávanie vie, že rešpekt k životu znamená aj rešpekt k prírode, zdraviu, k ľudským právam, v neposlednom rade k reprodukčným právam a zdraviu. Uvedomuje si nevyhnutnosť sociálnej solidarity, ako aj hodnotu starostlivosti. A stále znova spochybňuje zdanlivú kontrolu a istotu, čoho význam ukázala aj pandémia, ktorá na nás v nebývalej miere nalieha, aby sme sa naučili žiť s neistotou z budúcnosti." Príspevok Jany Cvikovej pre novembrovú Hostinu Stredoeruópskeho fóra k Novembru predniesol Ján Gordulič. 

Dni sa skracujú, vrstvy sa nabaľujú, žiť sa musí ďalej

Vaša reakcia na výzvu Čo všetko máš na starosti v čase korony?

„Nikam sa neponáhľam, a predsa sa stále musím niekam ponáhľať. Hodinu plánujem nasledujúci deň kvôli presunom do školy a škôlky, do práce a potom zase naspäť a medzitým ešte na krúžky. Odvšadiaľ niečo požadujú, stále vypisujem nejaké papiere, potvrdenia, pravidelne posielam vyhlásenia o bezinfekčnosti detí cez aplikáciu školy a ZUŠ-ky, v škôlke podpíšem uznesenie z rodičovského združenia, ktoré sa ani nekonalo, lebo sa malo konať na dvore a v ten deň lialo. Žeriem čokoládu, slopem litre kávy, čaju, držím sa v prevádzkovom móde, ale veľa vecí je rozrobených a nikdy sa nedokončia, nikto mi nepomôže, o pomoc neprosím, zariadim sa podľa toho, ako sa veci vyvinú, nejako bude." Vyberáme z vašich príbehov, o tom, čo všetko máte na starosti počas pandémie. Zdieľajte s nami aj vy svoju skúsenosť.

 

Neužitočné ústa

ASPEKT vyberá

Po tom, čo sa pozornosť uplynulých týždňov sústredila na škriepky a výmeny vo vláde, akoby sa zabudlo na to podstatné – len od začiatku roka 2021 do konca marca na Slovensku zomrelo v dôsledku ochorenia COVID-19 takmer 7 400 ľudí, čo je približne celá obec Nová Baňa. Čie životy môžu byť zmarené bez toho, aby to vzbudilo vážnejšie pohoršenie? Čí život sa skutočne počíta? K premýšľaniu nad týmito a mnohými ďalšími otázkami vyberáme článok filozofky Ľubice Kobovej, ktorý pôvodne vyšiel v dvojtýždenníku A2Takmer tri štvrtiny mŕtvych na covid má 75 a viac rokov. V čom sa životy týchto ľudí vyčerpali tak, že ich smrť môžeme ospravedlniť odkazom na overené anestéziologicko­-resuscitačné postupy? Na rozdiel od detí, ktoré tiež vyžadujú starostlivosť a pomoc, sú vraj starí ľudia ústami, ktoré chcú len jesť bez toho, že by spoločnosti v nami predstavovanej budúcnosti mohli niečo dať. Tvrdíme síce, že naša spoločenská zmluva spočíva v tom, že o tých, čo do spoločného už svojím dielom prispeli, sa staráme. Je to však klamstvo. Svedčí o ňom aj nízka hodnota života a práce tých, ktorí sa o starých ľudí starajú – a ktorí patria tiež medzi najviac nakazených."

Za Hanou Havelkovou

Hana Havelková bola osobou, ktorá spájala a pomáhala vytvárať stabilnejšie inštitucionálne štruktúry, bez ktorých sústredené rozvíjanie akademickej, intelektuálnej a verejnej činnosti nie je možné," píše filozofka Ľubica Kobová v článku, ktorý pôvodne vyšiel na portáli A2larm.cz. 

V predložených návrhoch ide o moc, nie o pomoc

Príhovor z pochodu Nebudeme ticho! 7. júla 2020

Nazývať tento návrh pomocou pre ženy je ničím iným ako cynizmom. Preto sa obraciame sa na poslancov a poslankyne koalície aj opozície, aby pri prerokovávaní tohto návrhu, ako aj zvyšných troch návrhov, mysleli na ženy a dievčatá v tejto krajine a ich životné podmienky. Aby nezneužívali ich práva a nevyužívali ich životy a telá na politický obchod. Odmietnite všetky návrhy na obmedzenie prístupu k bezpečným interrupciám, ktoré znamenajú tvrdý zásah do ľudských práv žien a podkopávajú princípy sekulárneho demokratického štátu.

Prečo varechový protest?

Príhovor z pochodu Nebudeme ticho! 7. júla 2020

Varecha nám všetkým pomáha zabezpečovať jedlo pre seba aj druhých, je nástrojom starostlivosti. Varechu mnoho ľudí považuje za nástroj pre ženy, lebo varenie vnímajú ako „ženskú“ prácu. Varecha sa môže javiť ako symbol submisívnosti a úslužnosti.
Lenže varecha je nedocenená. Tak ako starostlivosť. Varecha sa ľahko zmení na subverzívny nástroj. Varecha je nebezpečná.

Za dva roky predložili 11 návrhov na obmedzenie prístupu k interrupciám

Príhovor z pochodu Nebudeme ticho! 7. júla 2020

Za posledné dva roky poslanci a poslankyne predložili do parlamentu jedenásť návrhov, ktorých cieľom je obmedzovať sexuálne a reprodukčné práva. Okrem toho politickí či cirkevní predstavitelia a tí, ktorí majú v rukách moc, dlhodobo podnikajú aj iné kroky priamo vedúce k obmedzovaniu a ohrozovaniu žien, queer ľudí, ľudí žijúcich v chudobe či na hranici chudoby, ľudí so zdravotným znevýhodnením a tých, čo sa odchyľujú od preferovanej normy farbou pleti, pôvodom a podobne. Často sme tiež svedkyňami vyjadrení tichej podpory reštrikciám alebo poskytovania priestoru ich šíriteľom a podporovateľkám v médiách.

Deň matiek inak

Zuzana Maďarová

Obraz, skúsenosť a prax materstva sa v čase aj spoločnosti menia. V ruptúrnych časoch je aj táto premena zjavnejšia, preto sledujeme, že materstvo a s ním súvisiace skúsenosti, prax, očakávania a okolnosti sú dnes iné než boli pred obdobím pandémie. Rovnako vidíme, že aj dôsledky pandémie, uzavretia škôlok a škôl či obmedzenia pohybu sú pre matky špecifické. Na povrch spoločenskej pozornosti sa v tomto období viac dostáva význam rôznych foriem starostlivosti o druhých vrátane členov a členiek rodiny.