Poznámky krátke

Plytkosť vo vzťahu k vlastnej minulosti, ochota zjednodušovať až na kosť a túžba po vzoroch – „lídroch“ v súčasnej chaotickej dobe má veľké dôsledky. Napríklad silný jednorozmerný antikomunizmus po roku 1989 pomáhal etablovať konzervatívny diskurz nielen na Slovensku, ale aj v ďalších postsocialistických krajinách. Stanovil rámce, v ktorých sa pohybujeme dodnes. Rámce politického konania, sociálnej politiky, ekonomickej imaginácie či rodových rolí. Komu by teda napadlo, že bojovníci proti komunizmu nie sú nevyhnutne hrdinovia? Alebo že tí, čo sa v nejakej chvíli správajú hrdinsky, sa v inej situácii zachovajú chrapúnsky?
Dnes sa tieto otázky uberajú smerom k prezidentskému palácu po tom, čo prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie trom členom antikomunistickej odbojovej organizácie Biela légia, ktorí boli zároveň prívržencami ľudáckeho režimu.

V júni 2006 s nami v ASPEKTE žili dva čierne zázraky. V denníku SME bola rubrika, v ktorej ľudia písali o spolunažívaní s domácimi zvieratami. Keď nás - Janu Cvikovú a Janu Juráňovú - oslovili, aby sme o našom spoločenstve niečo napísali, vzniklo toto krátke pojednanie: trochu o "kocúroch" a trochu aj o nás. Fridriško a Melanka tu už s nami nie sú, ale ostávajú dôležitou súčasťou našej aspekťáckej pamäti. 

„V prvej vlne som do toho šla s odhodlaním, energiou, že to dáme. Nejak automaticky po zavretí škôl a života ostávam doma s dvoma deťmi ja a nie môj manžel. Automaticky preto, lebo on zarába viac, má „dôležitejšiu“ robotu (ja sa na prácu asi len hrám), nemôže si dovoliť vypadnúť. Kancel rozpustili, preto môže každé ráno spokojne odísť do roboty – do prázdnych priestorov, ticha, pracovného prostredia a poobede sa vrátiť domov ako hocijaký iný bežný deň." Vyberáme z vašich príbehov, o tom, čo všetko máte na starosti počas pandémie. Zdieľajte s nami aj vy svoju skúsenosť.

„Nikam sa neponáhľam, a predsa sa stále musím niekam ponáhľať. Hodinu plánujem nasledujúci deň kvôli presunom do školy a škôlky, do práce a potom zase naspäť a medzitým ešte na krúžky. Odvšadiaľ niečo požadujú, stále vypisujem nejaké papiere, potvrdenia, pravidelne posielam vyhlásenia o bezinfekčnosti detí cez aplikáciu školy a ZUŠ-ky, v škôlke podpíšem uznesenie z rodičovského združenia, ktoré sa ani nekonalo, lebo sa malo konať na dvore a v ten deň lialo. Žeriem čokoládu, slopem litre kávy, čaju, držím sa v prevádzkovom móde, ale veľa vecí je rozrobených a nikdy sa nedokončia, nikto mi nepomôže, o pomoc neprosím, zariadim sa podľa toho, ako sa veci vyvinú, nejako bude." Vyberáme z vašich príbehov, o tom, čo všetko máte na starosti počas pandémie. Zdieľajte s nami aj vy svoju skúsenosť.