Poznámky krátke

Načo je nám ľudskoprávny a rodový prístup v diskusii o pôrodníctve?

Súčasná diskusia o pôrodnej starostlivosti je miestami zarážajúco necitlivá a zároveň poukazuje na mnoho spoločenských fenoménov a mnoho potrieb. Poukazuje na to, že ľudskoprávne a rodové hľadisko sú potrebné pre konštruktívnu diskusiu a pre holistické a dlhodobé riešenie problému. Odhaľuje skutočnosť, že systémové riešenie problému je nevyhnutné. A potvrdzuje aj to, že prelamovanie rodového ticha bolí – ženy, ktoré sa rozhodnú prehovoriť o svojich skúsenostiach a prekonať spoločenské tabu, musia znášať nepríjemné dôsledky a dostávajú sa do situácie, keď sa musia obhajovať a brániť.   
 

Feminizmy a divadlo na Slovensku od 90. rokov 20. storočia

S Ivetou Škripkovou o feministickom a gynokritickom divadle

V knižnici ASPEKTU sme s riaditeľkou Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici, dramatičkou, režisérkou a dramaturgičkou Ivetou Škripkovou diskutovali o jej práci v divadle a interdisciplinárnej dizertačnej práci Femini[(ta)-(izácia)]zmy a divadlo zameranej na teatrológiu a umenovedu. Prečítajte si posudok, ktorý napísala filozofka Ľubica Kobová.

V živote človek potrebuje optimizmus, ak ho má prežiť. Za Jaroslavou Blažkovou

Z Kanady prišla začiatkom minulého týždňa stručná správa od spisovateľkinho staršieho syna Andreja: Mama dnes zomrela. Viac neskôr. Čo dodať? K pocitu smútku sa pripájajú úsmevné spomienky na múdru ženu, neskonale láskavú i hravú priateľku a spisovateľku, ktorú humor neopúšťal nielen v jej textoch pre deti a dospelých či v bežných rozhovoroch, ale ani v najťažších chvíľach. Vo svojom živote ich zažila veru nemálo, či už išlo o existenčné balansovanie pod nosom socialistickej a patriarchálnej cenzúry, emigráciu do Kanady v roku 1968 a následnú stratu jazyka aj spisovateľskej dráhy, o vlastné zdravotné problémy alebo odprevádzanie ťažko chorého manžela a napokon aj mladšieho syna.

Mužský sen a ženská skutočnosť

O čom to títo muži blúznia? Nemajú partnerky, spolupracovníčky, matky, dcéry, ktoré im každodenne vyvracajú ich detský sen o ženskom satelite?

Prečo lekári nechcú svoje deti na medicíne

„Ale momentálne je tu ešte vyhliadka na šesť rokov školskej driny, kde k tradičnej anatómii, biochémii, fyziológii a všetkým klinickým odborom príznačne pribudlo medicínske právo a systém poisťovní. Veru, veď neznalosť zákona neospravedlňuje a to druhé je veda sama osebe, ktorej už rozumejú len tunelári. Lekárska komunikácia či psychológia sa zatiaľ odbaví tradične narýchlo medzi ´menej dôležitými´. Fakulta má predsa produkovať ľudí použiteľných pre súčasnú prax. Produkovať, lebo o výchove či odovzdávaní ars medici už hovoriť nemožno." Píše Elena Eleková, autorka knihy Morituri (ASPEKT 2014).

Mami, chcem byť chirurgičkou

„Napriek tomu, že v súčasnosti na medicíne počet študentiek mierne prevažuje nad počtom študentov, dozvie sa už od svojich učiteľov, že ak ako žena chcela nosiť biely plášť, mala ísť robiť do pekárne. Už od nich zistí, čo sa skrýva za pojmami sexizmus a sexuálne obťažovanie. Bude jej to na úžitok – aspoň si neskôr nepopletie pojmy s dojmami. Takto poučená skončí školu, ktorá jej ukrojí šesť rokov z mladosti a všetci jej aj tak budú hovoriť sestrička. Zato každému jedincovi v bielych nohaviciach, čo by aj riadil sanitku, sa ujde titul pán doktor." Píše spisovateľka Elena Eleková, autorka knihy Morituri (ASPEKT 2014).

Učiteľky, sestričky a iné zamestnankyne

Naša sebaúcta, bodaj ho, sa totiž aj v dospelosti odvíja nielen od výplatnej pásky, ale aj od prejavov úcty z okolia (učiteľský stav tomu hovorí spoločenské uznanie).“ Prečítajte si komentár lekárky a autorky románu Morituri Eleny Elekovej.

Palice na feministky

Veľa feministiek mlčí aj preto, že jednoduché výkriky či pokyny celému svetu, čo si má celé ľudstvo o kauze myslieť a basta, v sebe nenesú žiadnu reflexiu. Preto nečudo, že nejedna z nás si naozaj nevie nájsť miesto, keď sa argumentmi šermuje ako zbraňami a sem-tam si pri tom ešte stihnú robiť selfíčka. Aj keď to nie je také efektné, niekedy reflektujeme veci aj inde ako na výslní facebookových statusov. Lenže taký obraz feministiek by sa do mainstreamu, pravdaže, nehodil.

Sexizmus je chyba v reklame alebo „Teta holá – Ujo hovorí“

Nikto netušil, že prvú anticenu Sexistický kix dostane z rozhodnutia verejnosti aj poroty zadávateľka v špecifickej role: žena, ktorá je ako kandidátka vo voľbách do NR SR zároveň propagovaným produktom – prezentuje sa ako politička ponúkajúca riešenia problémov, pričom na to paradoxne využíva prostriedky, ktorými seba samu ako političku diskvalifikuje. Navyše neoslabuje len svoje postavenie v novej funkcii, ale aj postavenie iných.

Od ľudového hlasovania k ľudákom

Čo má fašizmus spoločné s tradičnou rodinou?

Parlamentné voľby 2016 vraj zmenili spoločnosť a politiku na Slovensku. Z povolebných reakcií sa to však nezdá, väčšina z nich, vrátane tých mediálnych, odoláva potrebe dôkladnej a rozsiahlej spoločenskej reflexie a sebareflexie. Nebol to totiž len Fico, kto vytiahol do parlamentu fašistov.