Poznámky krátke
Videla všetkým a všetkému pod kožu
Spomienka na Jaroslavu Blažkovú
Prečítajte si, čo na spomienkovom podujatí v Bratislave o nedávno zosnulej spisovateľke Jaroslave Blažkovej a o vzácnosti medzigeneračného priateľstva povedala spisovateľka a vydavateľka Jana Juráňová.
Pozrite si diskusný večer o migrácii
Pozrite si videozáznam z diskusného večera švajčiarsko-slovenskej spisovateľky Ireny Brežnej a nemeckej výtvarníčky Anny Witt, ktorý sa konal 15. júna 2016, v rámci výstavy Strach z neznámeho v Kunsthalle Bratislava.
O sexuálnom obťažovaní žien
V uplynulých mesiacoch sa do mediálneho priestoru dostala téma sexuálneho násilia. Potvrdilo sa, že známi muži v Hollywoode mohli roky beztrestne obťažovať a zneužívať ženy, pretože všetci naokolo zatvárali oči. O prípadoch sexuálneho násilia sa začalo hovoriť naprieč krajinami, odhalili významných politikov, európskych úradníkov, umelecké ikony... Na sociálnych sieťach sa rozšírila kampaň #metoo, ktorá jasne ukázala, že ženy čelia sexuálnemu obťažovaniu takmer na každom kroku bez ohľadu na to, kde žijú.
Načo je nám ľudskoprávny a rodový prístup v diskusii o pôrodníctve?
Súčasná diskusia o pôrodnej starostlivosti je miestami zarážajúco necitlivá a zároveň poukazuje na mnoho spoločenských fenoménov a mnoho potrieb. Poukazuje na to, že ľudskoprávne a rodové hľadisko sú potrebné pre konštruktívnu diskusiu a pre holistické a dlhodobé riešenie problému. Odhaľuje skutočnosť, že systémové riešenie problému je nevyhnutné. A potvrdzuje aj to, že prelamovanie rodového ticha bolí – ženy, ktoré sa rozhodnú prehovoriť o svojich skúsenostiach a prekonať spoločenské tabu, musia znášať nepríjemné dôsledky a dostávajú sa do situácie, keď sa musia obhajovať a brániť.
Feminizmy a divadlo na Slovensku od 90. rokov 20. storočia
S Ivetou Škripkovou o feministickom a gynokritickom divadle
V knižnici ASPEKTU sme s riaditeľkou Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici, dramatičkou, režisérkou a dramaturgičkou Ivetou Škripkovou diskutovali o jej práci v divadle a interdisciplinárnej dizertačnej práci Femini[(ta)-(izácia)]zmy a divadlo zameranej na teatrológiu a umenovedu. Prečítajte si posudok, ktorý napísala filozofka Ľubica Kobová.
V živote človek potrebuje optimizmus, ak ho má prežiť. Za Jaroslavou Blažkovou
Z Kanady prišla začiatkom minulého týždňa stručná správa od spisovateľkinho staršieho syna Andreja: Mama dnes zomrela. Viac neskôr. Čo dodať? K pocitu smútku sa pripájajú úsmevné spomienky na múdru ženu, neskonale láskavú i hravú priateľku a spisovateľku, ktorú humor neopúšťal nielen v jej textoch pre deti a dospelých či v bežných rozhovoroch, ale ani v najťažších chvíľach. Vo svojom živote ich zažila veru nemálo, či už išlo o existenčné balansovanie pod nosom socialistickej a patriarchálnej cenzúry, emigráciu do Kanady v roku 1968 a následnú stratu jazyka aj spisovateľskej dráhy, o vlastné zdravotné problémy alebo odprevádzanie ťažko chorého manžela a napokon aj mladšieho syna.
Mužský sen a ženská skutočnosť
O čom to títo muži blúznia? Nemajú partnerky, spolupracovníčky, matky, dcéry, ktoré im každodenne vyvracajú ich detský sen o ženskom satelite?
Prečo lekári nechcú svoje deti na medicíne
„Ale momentálne je tu ešte vyhliadka na šesť rokov školskej driny, kde k tradičnej anatómii, biochémii, fyziológii a všetkým klinickým odborom príznačne pribudlo medicínske právo a systém poisťovní. Veru, veď neznalosť zákona neospravedlňuje a to druhé je veda sama osebe, ktorej už rozumejú len tunelári. Lekárska komunikácia či psychológia sa zatiaľ odbaví tradične narýchlo medzi ´menej dôležitými´. Fakulta má predsa produkovať ľudí použiteľných pre súčasnú prax. Produkovať, lebo o výchove či odovzdávaní ars medici už hovoriť nemožno." Píše Elena Eleková, autorka knihy Morituri (ASPEKT 2014).
Mami, chcem byť chirurgičkou
„Napriek tomu, že v súčasnosti na medicíne počet študentiek mierne prevažuje nad počtom študentov, dozvie sa už od svojich učiteľov, že ak ako žena chcela nosiť biely plášť, mala ísť robiť do pekárne. Už od nich zistí, čo sa skrýva za pojmami sexizmus a sexuálne obťažovanie. Bude jej to na úžitok – aspoň si neskôr nepopletie pojmy s dojmami. Takto poučená skončí školu, ktorá jej ukrojí šesť rokov z mladosti a všetci jej aj tak budú hovoriť sestrička. Zato každému jedincovi v bielych nohaviciach, čo by aj riadil sanitku, sa ujde titul pán doktor." Píše spisovateľka Elena Eleková, autorka knihy Morituri (ASPEKT 2014).
Učiteľky, sestričky a iné zamestnankyne
„Naša sebaúcta, bodaj ho, sa totiž aj v dospelosti odvíja nielen od výplatnej pásky, ale aj od prejavov úcty z okolia (učiteľský stav tomu hovorí spoločenské uznanie).“ Prečítajte si komentár lekárky a autorky románu Morituri Eleny Elekovej.
