Knižky ostatné

„V dôverne známej temnote sme za sebou zanechali svoju malú krajinu a blížili sa k žiariacej cudzine.“ Útly, ale nesmierne hutný román Ireny Brežnej sa začína v roku 1968. Na minimálnom priestore sústreďuje traumy a oslobodenia, vzbury i divé mlátenie vôkol seba, poéziu a zmierenie – a k tomu celú galériu nanajvýš dramatických životných osudov a charakterov. To všetko v jazyku, do ktorého poetickosti sa škrípavo vtláčajú tvrdé fakty ako železné tyče do prevodovky.

Najnovšia kniha nositeľky Nobelovej ceny, ktorú ona označila ako drámu, vyšla v origináli začiatkom roka 2011 (Rowohlt Verlag), v slovenskom preklade pod názvom Zimná cesta koncom roka 2011 (Artforum, preložil Andrej Zmeček v spolupráci s Janou Cvikovou).

„Predmetom môjho záujmu bude myšlienkový svet slovenskej národovedeckej society na konci 19. a začiatku 20. storočia. V tomto kontexte budem sledovať rozvoj ideí emancipácie žien v diskurze slovenského národného hnutia. Zaujímať ma budú vzájomné interakcie medzi nacionalizmom a feminizmom, ktoré v tomto prípade samozrejme nemožno od seba oddeliť." Píše v úvode svojej knihy Karol Hollý.

Takéto hrubé knihy môžu vznikať len v kláštoroch, pomyslela som si, keď som držala v rukách vyše osemstostranovú publikáciu Mary Wardová – jej osobnosť a jej Inštitút. Knihu vydalo Karmelitánske nakladateľstvo v Bratislave v roku 2011. Nielen ľudia si hľadajú knihy, ale možno aj knihy si hľadajú ľudí.