AspektIN
Jeden životopis. Krátke texty Aleny Wagnerovej
ASPEKT vyberá
Pri príležitosti životného jubilea spisovateľky, publicistky a prekladateľky Aleny Wagnerovej vyberáme recenziu Ľubice Kobovej, ktorá sa venuje zbierka poviedok a úvah Cestou životem (Prostor 2019).
Gratulujeme Alene Wagnerovej k 85. narodeninám
Česko-nemecká spisovateľka, historička, prekladateľka a publicistka Alena Wagnerová oslavuje 18. mája 85. narodeniny. Gratulujeme a želáme do ďalších rokov všetko najlepšie. Pripomeňte si s nami pri tejto príležitosti výnimočnú tvorbu Aleny Wagnerovej.
LiteraTour Nový Sad: Diskusia s Janou Juráňovou
Srdečne pozývame na diskusiu so spisovateľkou, prekladateľkou a spoluzakladateľkou ASPEKTU Janou Juráňovou. Diskusiu organizuje občianske združenie literarnyklub.sk so študentkami a študentmi slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. V pondelok 17. mája o 14.00 online.
Diskusia o tvorbe ilustrátoriek zo 60. a 70. rokov dvadsiateho storočia
Srdečne pozývame na online diskusiu „-ová“ o tvorbe ilustrátoriek zo 60. a 70. rokov dvadsiateho storočia. V stredu 12. mája o 18.00 na facebookových stránkach ASPEKTU a Diery do sveta.
Naozaj je svet depresie úžasný?
Čitateľské zápisky Jany Juráňovej nad knihou: John Moe „Úžasný svet depresie“
„Slovo hilarious, ktorým sa svet depresie označuje v originálnom názve tejto knihy, by sa dalo z angličtiny preložiť aj ako zábavný, veselý, bujarý, na popukanie a podobne. Slovo úžasný označuje niečo, nad čím žasneme a čo nás v pozitívnom slova zmysle prekvapuje. Môže byť, prečo nie. Tak či onak, kto by si nekúpil knihu, ktorá sľubuje fascinujúci zážitok pri čítaní o depresii. Už vyše roka sa trápime často osamote, v izolácii. A naopak, mnohým hrozí vyhorenie, najmä ak pracujú v nemocnici, ale aj v inej časti kritickej infraštruktúry či z domu. Všetky vekové kategórie v súčasnosti nejakým spôsobom trpia, a aj keď môžeme veriť v zlepšenie po uvoľnení zákazov a pandémia bude, dúfajme, odznievať, u mnohých môžu tieto situácie spustiť depresívne stavy. Takže vydanie knihy je načasované skvele." Prečítajte si zápisky Jany Juráňovej nad knihou Úžasný svet depresie (N Press 2020).
O knihe Jej vlastný život
Tereza Sršňová
V knihe Jej vlastný život (Inaque.sk 2016) sa prelína osobný život autorky Kate Bolick s piatimi príbehmi žien, ktoré ukazujú, že život bez detí a partnera či partnerky nemusí byť životom osamoteným. Takýto obraz sa prieči stereotypným štandardom, podľa ktorých naplnený, osudom predurčený životný príbeh žien znamená vydať sa a mať deti. Kniha vedie k premýšľaniu o tom, či vymykať sa tomuto stereotypu musí nevyhnutne končiť pocitom prázdna, ľútosťou či sklamaním, alebo práve naopak, či to môže byť cesta plná slobody a dôvery v samu seba.
O posttraumatickej stresovej poruche
Tereza Sršňová
Klinická psychologička a psychoterapeutka Hana Vojtová a psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto v knihe Posttraumatická stresová porucha: bio-psycho-sociálne aspekty (Vydavateľstvo F, 2012) komplexne opisujú posttraumatickú stresovú poruchu (PTSP) od diagnostiky cez rizikové faktory až po jej prejavy. Kniha je náučná a na prvý pohľad môže pôsobiť ako dielo určené najmä pre študentky, študentov a odbornú verejnosť z oblasti psychológie a psychiatrie. Povedala by som však, že kniha môže zaujať aj širšiu čitateľskú verejnosť, pretože o posttraumatickej stresovej poruche sme už vo verejnom diskurze počuli mnoho, ale viac-menej povrchne. Je to ochorenie postihujúce iba vojačky a vojakov? Ako sa ochorenie prejavuje? Ako sa ochorenie lieči? Na tieto a mnohé ďalšie otázky kniha reaguje.
Počas korony som si uvedomila, ako veľa ma stojí emocionálna práca
Čo nás zamestnáva v čase korony
„Od začiatku pandémie som sa snažila pôsobiť na ostatných v domácnosti upokojujúco a pozitívne, rozveseľovať, chápať, že veľkí aj malí majú trampoty, zlú náladu, nespracované emócie, úzkosti, nevypovedané a nevypovedateľné trápenia a ťažkosti. V momente, keď som prestala vládať, uvedomila som si, koľko to celé stálo síl. V tejto chvíli už nie som schopná túto neviditeľnú prácu vykonávať a navonok sa to prejavuje ako náladovosť, prchkosť, lebo reagujem podráždene a nedokážem sa ovládať tak, ako by som chcela. Navonok sa zdá, akoby som zrazu mala zlú náladu. Ale ja viem, že sa zmenilo predovšetkým to, že už nevládzem manažovať vlastné pocity podľa potrieb blízkych a iných vonkajších okolností, nasmerovávať ich vhodným smerom a pustiť ich len raz za čas.“ Ďakujeme, že nám píšete o tom, čo vás zamestnáva v čase korony. Prečítajte si príbeh o význame a najmä náročnosti neplatenej, neviditeľnej a zväčša nerozpoznávanej emocionálnej práci.
Neužitočné ústa
ASPEKT vyberá
Po tom, čo sa pozornosť uplynulých týždňov sústredila na škriepky a výmeny vo vláde, akoby sa zabudlo na to podstatné – len od začiatku roka 2021 do konca marca na Slovensku zomrelo v dôsledku ochorenia COVID-19 takmer 7 400 ľudí, čo je približne celá obec Nová Baňa. Čie životy môžu byť zmarené bez toho, aby to vzbudilo vážnejšie pohoršenie? Čí život sa skutočne počíta? K premýšľaniu nad týmito a mnohými ďalšími otázkami vyberáme článok filozofky Ľubice Kobovej, ktorý pôvodne vyšiel v dvojtýždenníku A2: „Takmer tri štvrtiny mŕtvych na covid má 75 a viac rokov. V čom sa životy týchto ľudí vyčerpali tak, že ich smrť môžeme ospravedlniť odkazom na overené anestéziologicko-resuscitačné postupy? Na rozdiel od detí, ktoré tiež vyžadujú starostlivosť a pomoc, sú vraj starí ľudia ústami, ktoré chcú len jesť bez toho, že by spoločnosti v nami predstavovanej budúcnosti mohli niečo dať. Tvrdíme síce, že naša spoločenská zmluva spočíva v tom, že o tých, čo do spoločného už svojím dielom prispeli, sa staráme. Je to však klamstvo. Svedčí o ňom aj nízka hodnota života a práce tých, ktorí sa o starých ľudí starajú – a ktorí patria tiež medzi najviac nakazených."
Tak toľko k tej ospevovanej práci z domu v korporáte
Čo nás zamestnáva v čase korony
Ďakujeme za vaše reakcie na výzvu Čo ťa zamestnáva počas korony! Prečítajte si prvý príbeh o realite toľko ospevovanej práce z domu v nadnárodných korporáciách: „Na vlastné náklady som si musela kúpiť stoličku a monitor k laptopu. Zamestnávateľ síce umožnil pracovať z domu, ale dialo sa to doslova o päť minút dvanásť. V čase, keď už tri štvrtiny firmy vedeli, že zostaneme na práci z domu a postupne si ‚požičiavali‘ voľné monitory, sme my nezasvätení čakali, čo bude. A tak nám zostalo veľké guľové. Počas pandémie firma zaviedla fixný pracovný čas, čo ma de facto na rok doslova priklincovalo k monitoru. Ťahala som za ním aj štrnásť až šestnásť hodín denne. Zamestnávateľ, samozrejme, neprotestoval, o nadčasoch sa ale nikto nezmienil ani slovkom.“
