Etela Farkašová
Etela Farkašová: Stalo sa
Ešte na jednu rodinu zvykla často spomínať, na Brečkovcov, ktorí prišli do Miškolca zároveň s jej rodičmi. Ujko mal ohromne šikovné ruky, po večeroch alebo aj cez deň, keď bol po nočnej, vyrezával z dreva, prekrásne veci to boli, povie mama ešte aj teraz s obdivom v hlase: figúrky oviec, psov alebo aj pastierov, vystružlikal celý salaš s košiarom, so všetkým, čo k nemu patrí, figúrky boli ako živé.
Etela Farkašová: Stalo sa
Keď zase raz začala pokojným hlasom hovoriť o tom, že pohreb má byť skromný, jednoduchý a skromný, povedala som jej, ešte vyčkaj, prídu Vianoce, budeme mať pekné sviatky, uvidíš, že sa ti ešte polepší, a vyčkaj ešte aj kvôli mojej novej knižke, mala by čoskoro vyjsť, vždy si sa tešila na moje knižky, musíš ešte vyčkať, naliehala som, veľmi chcem, aby si ju uvidela.






