Irena Brežná

Prečítajte si poviedku Ireny Brežnej o tom, ako farba pokožky určuje naše vnímanie ľudí.

„Opustiť môjho brata nie je hriech. Ja nie som sedliačka, nikto mi neradí, aby som sa dala bez odporu biť. Keď som sa s plačom žalovala mame, podráždene ma posmeľovala: Bráň sa! Ale to sa jej ľahko hovorí! Zistila som, že dobrou zbraňou je silný duch." Úryvok z knihy Ireny Brežnej Na slepačích krídlach pinášame v rámci mesiaca kníh a histórie žien.

Život a písanie Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzin(k)a predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Kniha bola preložená do viacerých jazykov a získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie; v slovenčine bola (v prvom vydaní) ocenená Cenou Dominika Tatarku a vybraná do finálovej desiatky literárnej ceny Anasoft litera.

„V telocvični sedeli na poľných lôžkach naši krajania. Hľadala som v ich očiach vlastný názor, ktorého sa tu chceli zbaviť, no našla som len oslepené nočné motýle. Keď ktosi rozprával vtipy o okupácii, vynoril sa môj stratený smiech, ale vzápätí sa utopil v slzách. Plakala som nad posledným vtipom z našej diktatúry. Odteraz sme mali žiť demokraticky a bez vtipov.“
Prečítajte si úryvok románu Ireny Brežnej Nevďačná cudzin(k)a, za ktorý získala cenu Dominika Tatarku. Román bol tiež nominovaný do finálovej desiatky ceny Anasoft litera 2016.