Irena Brežná
Strašná pomsta
„Z druhých bitevných polí, z revolučných tribún, z parlamentných siení vyháňajú zamatoví revolucionári svojimi doráňanými lakťami všetko ženské von. Konečne zasa sami medzi svojimi. Kázaním: žena, bola si zvedená na zlú cestu, spamätaj sa, ju posielajú naspäť k deťom, k opisovaniu svojich uznesení poškodzujúcich záujmy žien, k vareniu kávy, k umývaniu dlážky, k bežiacemu pásu, k súťaži o najkrajšie prsia." Švajčiarsko-slovenská spisovateľka Irena Brežná ako prvá reflektovala na začiatku 90. rokoch situáciu žien v novembri 1989 a po ňom. Vyberáme úryvok z prózy, ktorá vyšla v preklade Jany Cvikovej v časopise Aspekt 1/1993 Mýtus krásy.
List synovi
Prečítajte si poviedku Ireny Brežnej o tom, ako farba pokožky určuje naše vnímanie ľudí.
Postrehy emigrantky
Najnovšia kniha švajčiarsko-slovenskej spisovateľky a novinárky Ireny Brežnej prináša výber esejí, próz a reportáží z rokov 1981 až 2017. Autorkino písanie formovala zlomová skúsenosť emigrácie v roku 1968, ktorá je aj východiskom tejto knihy.
U babky v kuchyni
„Opustiť môjho brata nie je hriech. Ja nie som sedliačka, nikto mi neradí, aby som sa dala bez odporu biť. Keď som sa s plačom žalovala mame, podráždene ma posmeľovala: Bráň sa! Ale to sa jej ľahko hovorí! Zistila som, že dobrou zbraňou je silný duch." Úryvok z knihy Ireny Brežnej Na slepačích krídlach pinášame v rámci mesiaca kníh a histórie žien.
Mužský sen a ženská skutočnosť
O čom to títo muži blúznia? Nemajú partnerky, spolupracovníčky, matky, dcéry, ktoré im každodenne vyvracajú ich detský sen o ženskom satelite?
Nevďačná cudzinka (2. vydanie)
Život a písanie Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzin(k)a predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Kniha bola preložená do viacerých jazykov a získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie; v slovenčine bola (v prvom vydaní) ocenená Cenou Dominika Tatarku a vybraná do finálovej desiatky literárnej ceny Anasoft litera.
Cena Dominika Tatarku: ďakovná reč Ireny Brežnej
„Som nesmierne vďačná porote, ktorá ocenila knihu Slovenky píšucej v cudzom jazyku, čím rozšírila pojem slovenská literatúra, ukázala, že sa to dá, že medzi strednou a západnou Európou nestojí duchovný ostnatý plot, môžeme meniť jazyky, kultúry, a nie je to vlastizrada. Raz bol exil, a teraz je možný návrat a nemusí byť fyzický, ale deje sa cez písané slovo, a to slovo nemusí byť iba rýdzo slovenské. Kniha je o emigrácii a že tá je súčasťou našich dejín, to porota svojím rozhodnutím potvrdila," povedala spisovateľka Irena Brečná pri preberaní Ceny Dominika Tatarku.
Irena Brežná – Nevďačná cudzinka
„V telocvični sedeli na poľných lôžkach naši krajania. Hľadala som v ich očiach vlastný názor, ktorého sa tu chceli zbaviť, no našla som len oslepené nočné motýle. Keď ktosi rozprával vtipy o okupácii, vynoril sa môj stratený smiech, ale vzápätí sa utopil v slzách. Plakala som nad posledným vtipom z našej diktatúry. Odteraz sme mali žiť demokraticky a bez vtipov.“
Prečítajte si úryvok románu Ireny Brežnej Nevďačná cudzin(k)a, za ktorý získala cenu Dominika Tatarku. Román bol tiež nominovaný do finálovej desiatky ceny Anasoft litera 2016.