Uršuľa Kovalyk
Maková panna
Lujza: Uteč z domu!
Marta: Kam?
Lujza: Ku mne... Mám dosť peňazí pre obe, pomysli, budeme celé dni čítať a rozprávať sa, múdrieť ďaleko od tohto sveta, v ľahučkých šatách...
Marta (zamyslene): Ja neviem...
Lujza: Zariadim ti izbu s knižnicou ako veľkej pani. Môžeš čítať, hoc aj celý deň. Žiaden muž, žiadne deti, žiaden problém.
Marta: Iba ty a ja?
Lujza: Len my dve ako sestry, zasvätíme náš život večnej slobode.
Marta: To už nikdy nebudem musieť drhnúť dlážku?
Lujza: Nikdy.
Uršuľa Kovalyk: Žena zo sekáča
Lesklá drevená podlaha odráža kúsky mäkkého svetla, padajúceho z farebnej mozaiky okna. Mozaika znázorňuje akéhosi svätca. Sestrička kráča nehlučne pred nami a jemne vystretou rukou nás zavedie pred dvere, na ktorých visí obrázok archanjela Gabriela. Vkročíme do izby. „Čau!“ zaburáca Muriel a jej hlas na takom tichom mieste pôsobí ako výstrel z dela.
Uršuľa Kovalyk: Ružena
Jolana teda donesie na Vianoce dobrý chľast a cigarety, ktorými pankáči ozdobia stromček. Ružena stiahne bambusáky, pustí Visací zámek, D.O.A. a ešte inú hudbu, pri ktorej by susedy na pavlači dostali porážku. Pankáči sedia vyzlečení do pol pása a na ich telách svietia úplne nové kerky, fajčia a pijú. Jolana tancuje na stole a jej krásne cigánske nohy perleťovo svietia v blikote sviečok.
Uršuľa Kovalyk: Ružena, z knihy Neverné ženy neznášajú vajíčka
Uršuľa Kovalyk: Žena zo sekáča
Predstavujem si pribratú Pipi v šatách, ktoré práve kúpila. Predstavujem si, ako špeky rozťahujú zips a na tučnom bruchu sedia ako pneumatika. Zhrozene zhíkne: „Ja? Nikdy! Nikdy nebudem ako tie zanedbané tučné ženy, pretože budem na sebe vždy pracovať!“
Uršuľa Kovalyk: Cirkus
Míňa koniec mesta. Betónový chodník sa premieňa na štrkom vysypanú cestu. Je snehobiela. Vedie do obrovského parku. Všade je tma. Čierna farba zakrýva zrak ako páska vypichnuté oko. Nesvieti jediné svetlo. Iba Eleonórine hodinky modro zasvietia, keď ručička minie pol.
Uršuľa Kovalyk: Cirkus, z knihy Travesty šou
Žena zo sekáča
Autorka úspešných prozaických knižiek „Neverné ženy neznášajú vajíčka" a „Travesty šou" napísala tentoraz román. Jeho rozprávačku Čabiku síce neoceňujú za to, že nikomu nelezie do zadku alebo že je rýchlejšia než výťah a odmieta jesť hamburger, predsa sa jej však podarí „predať sa".
Neverné ženy neznášajú vajíčka (2. vydanie)
Druhé vydanie úspešnej prvotiny mladej slovenskej autorky obsahuje jedenásť objavných, zábavných a provokatívnych poviedok.
Kniha je vypredaná, požičať si ju môžete v knižnici ASPEKTU.