Jana Cviková

Prvé vydanie literárnokritickej diskusie LQ-literárny kvocient je už online

O knihách Ireny Brežnej Nevďačná cudzin(k)a a Zusky Kepplovej Reflux

Literárnokritická séria debát o súčasnej slovenskej literatúre LQ-literárny kvocient sa začala diskusiou o knihách Ireny Brežnej Nevďačná cudzin(k)a a Zusky Kepplovej Reflux, ktoré spája zobrazovanie vzťahu cudziny a domova, cudzieho a svojho. Stretnutie moderovala Marta Součková, hosťami boli Gabriela Magová, Radoslav Passia a Peter Zajac.

Sexizmus je chyba v reklame alebo „Teta holá – Ujo hovorí“

Nikto netušil, že prvú anticenu Sexistický kix dostane z rozhodnutia verejnosti aj poroty zadávateľka v špecifickej role: žena, ktorá je ako kandidátka vo voľbách do NR SR zároveň propagovaným produktom – prezentuje sa ako politička ponúkajúca riešenia problémov, pričom na to paradoxne využíva prostriedky, ktorými seba samu ako političku diskvalifikuje. Navyše neoslabuje len svoje postavenie v novej funkcii, ale aj postavenie iných.

Obrus, klinčeky a rodová demokracia – téma (nielen) na MDŽ

Jana Cviková na konci minulého storočia napísala: „Dnes si chcem pomenovať tento deň nanovo, chcem mu vrátiť zmysel ako dňu pripomínajúcemu ľudské práva žien aj v dnešnej (patriarchálnej) SR, ktorá pri formovaní demokracie pričasto ´zabúda´ zaradiť do svojich priorít demokraciu rodovú.“ Tento text je aktuálny aj dnes. Veď rodovú demokraciu potrebujeme aj v roku 2016!

Učiteľky v štrajku

Hoci na uliciach vedno štrajkujú učiteľky i učitelia, v médiách sa dočítame len o štrajku učiteľov. Ako dostať učiteľky do štrajku jazykovo? O možnostiach a otázkach používania rodovo vyváženého jazyka píše Jana Cviková: „Obvyklá argumentácia ekonómiou mediálnych textov neobstojí, keď sa okrem rodovo explicitného spojenia štrajk učiteliek a učiteľov podľa kontextu určite dalo informovať aj rodovo neutrálne o učiteľskom štrajku.“ 

Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre

7,43 €
Jana Cviková

Monografia Jany Cvikovej vydaná v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV načrtáva v širšom kontexte feministických teórií a hnutí rôzne hľadiská využívania analytickej kategórie rodu v literárnej vede. Kriticky približuje rozmanité podoby feministickej literárnej vedy ako radikálneho obratu vo výskume literatúry, pričom sa dotýka aj situácie na Slovensku a v Českej republike po roku 1989. Možnosti interdisciplinárneho uplatnenia kategórie rodu v literárnej historiografii sonduje prostredníctvom konkrétnych analýz.

Price in ASPEKT: 
7.43 €

Za Bohuslavou Vargovou-Hábovčíkovou

Pripomeňme si túto výnimočnú osobnosť (5. 12. 1951 - 2. 4. 2015), ktorá podporovala ľudí s psychickými ochoreniami, aby sa nebáli hovoriť o sebe a umelecky sa prejavovať. Svojím životom a prácou prispievala k „rúcaniu bariér medzi zdravými a psychicky chorými ľuďmi“ pomocou poézie, divadla i filmu. Česť jej pamiatke.
 

SAV medzi rodovou rovnosťou a rodovou ideológiou?

Útoky na rodovú rovnosť, ktoré sa čoraz častejšie objavujú v našej spoločnosti, si uverejnením tlačovej správy na pôde Slovenskej akadémie vied očividne vynútia polemiku o charaktere vedy a vedeckosti.

Prezidentské voľby a mužskosť

„Ono Mr. President nie je len obyčajným oslovením – sprevádza ho erotika moci. Heterosexuálna, založená na vnímaní ženskosti a mužskosti ako protipólov. Podčiarkuje tradičné hodnoty mužskosti ako neoblomnosť či nárokovanie si priestoru,“  napísala Jana Cviková pred pár rokmi o prezidentských voľbách v USA. A dnes by o prezidentských voľbách na Slovensku nemusela písať inak.

Rozhovor Aspektu s Evou Sopkovou: O násilí páchanom na ženách

Na Medzinárodný deň ľudských práv prinášame rozhovor Jany Cvikovej s Evou Sopkovou, prvou odborníčkou na Slovensku, ktorá sa začala venovať problematike násilia páchaného na ženách zo skutočne feministických pozícií a ktorá 20 rokov viedla organizáciu Pro Familia.

Občianky Svetovej republiky literatúry: Herta Müller a Elfriede Jelinek

Tvorbou Herty Müller som sa zaoberala predovšetkým ako čitateľka a v prípade knihy Dnes by som sa radšej nestretla, ktorá vyšla v slovenskom preklade Adama Bžocha (2010), ako redaktorka. Moje čítanie sa zachytávalo do ôk skúsenostnej siete asociácií spojených s feministickou perspektívou poznávania iných autoriek, diel či tém. Jedna z týchto asociácií je veľmi konkrétna, volá sa Elfriede Jelinek.